Vážení rodičia a milí žiaci,
dovoľte mi, prosím, povedať pár slov k nepriaznivým okolnostiam, ktoré uviedli školu, ako ju poznáme, do novej a doposiaľ neznámej situácie.
Školské lavice osameli, chodbami neznie detská vrava a učebne sa ponorili do ticha. Škola osirela. Iste si kladiete otázku, či má škola v tomto stave aj naďalej zmysel? Som presvedčená, že nepochybne! Poslanie školy, totiž nestelesňujú školské múry, drevené lavice či popísané tabule. To, čím škola je, pretrváva v nás. V spolupatričnosti a vzájomnej podpore učiteľov, žiakov a ich rodičov. V ich vzájomnej pomoci a pochopení sa tak stáva poslanie školy prakticky nesmrteľným.
Aj keď nás táto nevítaná situácia zastihla nepripravených, neprestali sme byť dobrý tím. V čase, keď naše deti zo dňa na deň prepli do režimu „nechcených prázdnin“, ktoré ich vytrhli z dennej rutiny, izolovali ich od priateľov a ochromili kontinuitu vzdelávania, prebrali zodpovednosť za vzdelávanie naši rodičia. Ich domovy sa zmenili na odborné učebne a popri svojich povinnostiach naďalej zvládajú rolu pedagógov, motivátorov, šéfkuchárov, spoluhráčov, animátorov, trénerov a nepochybne i dozorcov či policajtov :) Svojou odolnosťou a podporou umožňujú, aby výchovno-vzdelávací proces ich detí pokračoval a napredoval. Predovšetkým v tejto situácii sú neoceniteľným tlmočníkom tradičnej školy, ktorá sa snaží virtuálnou rečou komunikovať so svojimi žiakmi a hľadá nové metódy výučby. Pedagógovia, v snahe doručiť instantné vzdelanie až pred prah detských izieb, siahajú po rozličných vzdelávacích materiáloch, denne prehodnocujú obtiažnosť a množstvo zadávaných úloh, upúšťajú od hodnotenia, bojujú s preťažením internetových portálov a snažia sa, aby ich práca bola aj naďalej „profi“ a kvalitná.
Som presvedčená, že napriek absencii podrobného návodu ako podobné situácie jednoducho zvládnuť, sme úvodné kolo ustáli so cťou. Samozrejme, nie úplne bezbolestne, nakoľko ešte stále narážame na trecie plochy a hľadáme prieniky našej spolupráce. Vzájomne sa však tým učíme. Pedagógovia lepšie dávkujú množstvo i intenzitu zadávaných úloh a upúšťajú od tradície vysvetlené učivo zakaždým preskúšať. Rodičia už istotne vyšperkovali svoje „donucovacie prostriedky“, ktorými svoje ratolesti motivujú k samoštúdiu a snáď sa im už sem tam darí všetko v domácnosti postíhať. Verím, že sa našim žiakom cnie za školou, ako za ich druhým domovom a že práve teraz majú možnosť porovnávať. Nezabúdajte však, žiaci, že vzdelávanie je tak či tak hodné dobrovoľného ľudského záujmu, nie pre známky či pochvaly učiteľov, ale pre poznanie samotné.
Verím, že práve toto naše vzájomné učenie je kľúčom k prekonaniu zložitej situácie, v ktorej sme sa tak náhle ocitli. Buďme si navzájom trpezlivými a pozitívnymi učiteľmi. Komunikujme dnes spolu viac o našich potrebách, nápadoch i ťažkostiach. Neostýchajte sa požiadať školu a jej zamestnancov o pomoc či užšiu spoluprácu. Sme tu pre vás. Diskutujme spolu, raďme si, inšpirujme sa. Hovorte s nami o čomkoľvek, čo považujete za potrebné, dôležité, zaujímavé, či naliehavé. Oslovte svojich spolužiakov a priateľov a venujte im vašu pozornosť. Zaujímajme sa o starosti našich rodičov, priložme v domácnosti ruku k dielu a trávme spolu príjemné chvíle.
Som presvedčená, že vzájomnou spoluprácou, priateľskou komunikáciou a pozitívnym prístupom zvládneme túto situáciu na výbornú.
Sme predsa tím! Sme predsa „Kronerka“!
Ďakujem za porozumenie a prajem vám všetkým pevné zdravie, veľa dôvodov na úsmev a príjemné chvíle, strávené v kruhu vašich najbližších.
riaditeľka školy
Mgr. Jaroslava Paulovičová